Merania & výpočty

Niekoľko štúdií preukázalo, že profil mastných kyselín lipidov v krvnom obehu odzrkadľuje príjem tukov zo stravy a súvisí so zdravotným stavom [23, 24, 25, 26, 27]. Tuky v krvi odzrkadľujú typy tukov, ktoré má Váš organizmus k dispozícii na tvorbu energie a vývoj buniek a tkanív vrátane bunkových membrán. Esenciálne omega-6 mastné kyseliny – kyselina linolová (LA) a omega-3 kyselina alfa-linolénová (ALA) musia byť prijímané zo stravy, pretože organizmus si ich nedokáže sám vytvoriť. Esenciálna kyselina omega-6 linolová (LA) prijatá zo stravy sa v organizme premieňa na omega-6 kyselinu arachidónovú (AA). Esenciálna kyselina omega-3 alfa-linolénová (ALA) zo stravy sa v organizme premieňa na kyselinu omega-3 eikozapentaénovú (EPA) a kyselinu omega-3 dokozahexaénovú (DHA), ako je znázornené na obrázku č. 1. ALA z rastlinných zdrojov sa však v organizme nedokáže dostatočne premeniť na EPA a DHA z morských zdrojov. Preto je potrebné zabezpečiť príjem EPA a DHA z morských zdrojov.

Omega-6 a omega-3 mastné kyseliny sú uložené v bunkových membránach. Keď sa omega-6 a omega-3 mastné kyseliny, ako sú omega-6 kyselina arachidónová (AA), omega-3 kyselina eikozapentaénová (EPA) a omega-3 kyselina dokozahexaénová (DHA) uvoľňujú z bunkových membrán, menia sa na účinné lokálne “hormóny”. Tieto lokálne “hormóny” regulujú zápal a kontrakcie hladkého svalstva v celom organizme. Práve tvorba týchto lokálnych “hormónov” z ich prekurzorových mastných kyselín AA, EPA a DHA rozhoduje o tom, či je vaša strava prozápalová alebo protizápalová. Dlhodobá prozápalová strava môže mať devastačný vplyv na vaše zdravie.

Vzhľadom na zdravé srdcia grónskych Eskimákov sa vedci domnievali, že konzumácia veľkého množstva rýb môže mať ochranný účinok [28]. Štúdia trvajúca 20 rokov, ktorá bola vykonaná na 852 holandských mužoch v strednom veku, ktorí konzumovali najmenej 30 gramov rýb týždenne, preukázala, že mali zdravšie srdce v porovnaní s mužmi, ktorí ryby nejedli [29]. Štúdia trvajúca 30 rokov, ktorá bola vykonaná na viac než 2 100 mužoch z Chicaga, ktorí jedli najmenej 35 gramov rýb denne, tiež preukázala, že mali zdravšie srdce v porovnaní s mužmi, ktorí nejedli žiadne ryby [30]. Jedným z najdôležitejších účinkov omega-3 kyselín EPA a DHA z morských zdrojov z rýb na zdravie srdca je ich schopnosť znižovať fibrilácie komôr a následnú zástavu srdca v primárnej a sekundárnej prevencii [31].


Obrázok č. 1. Metabolizmus premeny omega-6 kyseliny linolovej (LA) na omega-6 kyselinu arachidónovú (AA) a kyseliny omega-3 alfa-linolénovej (ALA) z rastlinných zdrojov na omega-3 EPA a DHA z morských zdrojov

Hladina morských omega-3 kyselín EPA a DHA je dôležitým determinantom mnohých zdravotných procesov, najmä tých, ktoré súvisia so životným štýlom. Ak chcete získať viac informácií o hladinách omega-3 kyselín a ochoreniach, prečítajte si vedeckú literatúru pod číslom odkazu; [6, 8, 32]. Morská kyselina omega-3 eikozapentaénová (EPA) je najdôležitejšia omega-3 mastná kyselina, ktorá sa nachádza v svaloch a pečeni, zatiaľ čo morská omega-3 kyselina dokozahexaénová (DHA) prevláda v očiach, spermiách a mozgovej kôre. Omega-3 mastná kyselina DHA je nevyhnutná pre prirodzený funkčný vývoj mozgu a sietnice, predovšetkým u predčasne narodených detí. DHA, ktorá je nevyhnutná pre prenatálny vývoj mozgu, tvorí 40 % mastných kyselín v membránových fosfolipidoch v mozgu. Správny príjem DHA je spojený s viacerými zdravotnými benefitmi vrátane vývoja mozgu a sietnice, starnutia, tvorby pamäte, funkcie synaptickej membrány, funkcie biogenézy fotoreceptorov a neuroprotektívnej funkcie [10, 33, 34].

Obrázok 2. Nevyvážená a prozápalová strava

Na obrázku 3 je zobrazených 45 331 jednotlivých vzoriek analyzovaných v našom laboratóriu, väčšina má nerovnováhu omega-6 (AA)/omega-3 (EPA) a tieto osoby by mali zlepšiť svoje stravovacie návyky. Tento záver je rovnaký aj po preskúmaní 400 000 vzoriek (k júnu 2019).



Obrázok 3. Rovnováha omega-6 (AA) / omega-3 (EPA) by mala byť podľa možností pod hodnotou 3 : 1, ktorá sa prekrýva s uprednostňovanou hladinou omega-3.

Správna rovnováha omega-6 a omega-3 mastných kyselín je dôležitá na udržanie prirodzenej tvorby buniek a tkanív (homeostázy) a zároveň pomáha organizmu udržiavať pod kontrolou zápal. Tieto mastné kyseliny sú prekurzormi lokálnych “hormónov”, ako sú prostaglandíny, leukotrién a tromboxán, ktoré regulujú zápalový proces, ako aj kontrakcie a uvoľňovanie hladkého svalstva.

Nerovnováha omega-6 a omega-3 mastných kyselín bola zistená pri mnohých zdravotných problémoch spojených so spôsobom života. Ak chcete získať viac informácií o nerovnováhe omega-6 a omega-3 mastných kyselín, prečítajte si vedeckú literatúru pod číslom odkazu 7, 12 a 16. Správne vyvážené a protizápalové stravovanie s obsahom omega-6 a omega-3 mastných kyselín je nevyhnutné pre zdravie všetkých tehotných žien a ich detí, pretože vyvíjajúci sa mozog a nervový systém dieťaťa potrebujú veľké a vyvážené množstvá omega-6 a omega-3 mastných kyselín, ktoré im musí dodať organizmus matky [35, 36]. Dobrá rovnováha omega-6 a omega-3 mastných kyselín podporí duševné zdravie a nervovú funkciu, zdravé srdce a obehový systém, funkciu žalúdka, čriev a pľúc a dokonca aj zdravú pokožku (pozri Výskum, interné projekty rozvoja).

 

Obrázok č. 4. Vyvážená strava

Kyselina arachidónová (AA) je pre vaše telo najdôležitejšia omega-6 mastná kyselina. Je východiskovým bodom pri produkcii lokálnych tkanivových hormónov, ktorú spúšťajú kyseliny omega-6, ako sú napr. prostaglandíny, tromboxány a leukotriény. Tieto tkanivové hormóny sa zúčastňujú zápalových činností a sú hlavnou príčinou bolesti. Zápal je fyziologický proces, ku ktorému dochádza v rámci odozvy na infekciu alebo zranenie. Všeobecnou úlohou akútneho zápalu je ochrániť telo pred poškodením tak, že sa spomalí progresia infekcie alebo sa zmiernia dôsledky zranenia. Trvalý (chronický) zápal môže vášmu telu ublížiť. 

Index kyseliny AA ukazuje nameranú hodnotu omega-6 mastnej kyseliny arachidonovej (AA) ako percentuálny podiel z celkovej nameranej hodnoty mastných kyselín. Dobré priemerné hodnoty sú v rozmedzí od 6,5 do 9,5 % a optimálna cieľová hodnota je 8,3 %. Niektoré osoby majú genetickú predispozíciu na úroveň kyseliny AA pod 5 % (v žltom alebo červenom pásme stupnice), zatiaľ čo u iných osôb je táto úroveň nad 10 % (v žltom alebo červenom pásme stupnice). Prvá skupina môže mať záujem o zvýšenie príjmu dobrých zdrojov kyseliny arachidónovej (AA) v strave, ako sú napr. vajcia a mäsové výrobky zo zvierat kŕmených zrnom, ako sú kurčatá, zatiaľ čo druhá skupina môže mať úžitok z vylúčenia zdrojov potravy s vysokým obsahom kyseliny AA.  
Percentuálna hodnota kyseliny AA sa ako faktor vyskytuje vo viacerých našich výpočtoch; pokiaľ je vaša hodnota AA nižšia ako 5 % alebo vyššia ako 12 %, môže to mať nežiaduci účinok na jednotlivé hodnoty zobrazené vo výsledkoch testu.

 

Obrázok č. 5. Cieľová percentuálna hodnota kyseliny arachidónovej je 8,3 %  

Obrázok 5 ukazuje, že zo 42 489 vzoriek, ktoré sme analyzovali v našom laboratóriu, má väčšina optimálnu úroveň kyseliny AA. Záver ostáva rovnaký aj po vyhodnotení 369 000 vzoriek v apríli 2020.

Nízka hladina kyseliny AA môže byť dôsledkom narušenej činnosti enzýmov počas jej syntézy (obrázok č. 1) alebo neadekvátnej konzumácie omega-6 kyseliny linolovej (LA) v prípade stravy bez tuku alebo s výrazne zníženým obsahom tuku. Nízke hladiny kyseliny AA môžu viesť k častejším infekciám alebo pomalému hojeniu rán [37, 38].

Na obrázku č. 6 možno vidieť, že „Index tekutosti bunkovej membrány“ nie je u väčšiny z prvých 45 329 vzoriek jednotlivcov analyzovaných v našich laboratóriách v rovnováhe a je potrebné, aby testované osoby zlepšili svoje stravovacie návyky. Tento záver je rovnaký po preskúmaní 400 000 vzoriek (k júnu 2019).

Obrázok č. 6 Index tekutosti bunkovej membrány by mal byť 4:1.

Zloženie a štrukturálna architektúra bunkových membrán sú dôležité pre zdravie buniek, a teda pre zdravie organizmu. Membrána potrebuje byť na jednej strane dostatočne pevná na to, aby bola štrukturálna architektúra membrán v dobrom stave. Membrána však na druhej strane potrebuje byť aj dostatočne tekutá, aby sa mohli z bunky dostávať živiny a odpadové produkty a tiež aby bunkové receptory mohli voľne plávať vo svojej dvojitej vrstve fosfolipidov. Bunkové receptory v dvojitej vrstve fosfolipidov sú miesta viazania alebo „priľnutia“ hormónov a iných biologicky aktívnych živín, ktoré ovplyvňujú život buniek. Príkladom sú cholesterolové častice, ktoré prepravujú mastné kyseliny a iné tukové zložky z pečene do buniek. Žltá bielkovina na vrchu cholesterolovej častice (obrázok č. 7) sa pripája na receptor na povrchu bunkovej membrány s cieľom priviesť do bunky mastné kyseliny a iné tukové zložky. V ideálnom prípade by sa voľne plávajúce bunkové receptory mali okolo povrchu membrány pohybovať, ako keď sa „plavíme člnom po rieke“.

Obrázok č. 7 Voľne sa plaviace bunkové receptory a cholesterolové častice, ktoré prenášajú mastné kyseliny a iné tukové zložky v krvi z pečene do všetkých buniek organizmu.

Na obrázku č. 8 možno vidieť, že “duševná sila” nie je u väčšiny z prvých 45 331 vzoriek jednotlivcov analyzovaných v našich laboratóriách v rovnováhe a je potrebné, aby testované osoby zlepšili svoje stravovacie návyky. Tento záver je rovnaký aj po preskúmaní 400 000 vzoriek (k júnu 2019).


Obrázok 8. Duševná sila by podľa možností mala byť pod hodnotou 1 : 1


Obrázok uvedený nižšie znázorňuje skutočnosť, že zníženie tejto hodnoty vo významnej miere vplýva na niekoľko faktorov spojených s pohodou a náladou [39]. Existuje množstvo dôkazov o tom, že nerovnováha v profile mastných kyselín môže vyvolať depresiu [40, 41]. Omega-3 kyseliny EPA a DHA z morských zdrojov môžu pôsobiť aj ako stabilizátory nálady [42, 43].




Denná dávka 3 g omega-3 mastných kyselín EPA a DHA z morských zdrojov počas 3 mesiacov u drogovo závislých výrazne zníži pocity hnevu a úzkosti v porovnaní s placebo skupinou [44]. Niekoľko klinických štúdií preukazuje, že kognitívna funkcia sa zlepšuje pri zvýšenej konzumácii protizápalových omega-3 mastných kyselín EPA a DHA z morských zdrojov [45, 46, 47]. Detstvo a staroba sú kritické a zraniteľné fázy života, v ktorých je príjem omega-3 mastných kyselín z morských zdrojov (EPA a DHA) nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu. V týchto obdobiach je deficit omega-3 mastných kyselín spojený s poruchami učenia a pamäte, ako aj so zhoršenou náladou.

Možným mechanizmom môže byť situácia, keď sú neuróny stimulované neurotransmitermi a z membránových fosfolipidov sa uvoľňujú omega-3 kyseliny EPA a DHA z morských zdrojov a omega-6 kyselina arachidónová (AA) a metabolizujú sa v mozgu, v dôsledku čoho vznikne rad biologicky aktívnych zlúčenín, ako sú prostaglandíny, tromboxány, leukotriény, lipoxíny, resolvíny a protektíny vrátane neuroprotektínu D1 z voľnej DHA. Tieto biologicky aktívne lokálne “hormóny” môžu modulovať a ovplyvňovať niekoľko dráh súvisiacich s neurotransmitermi, ako sú sérotonín, noradrenalín, ktoré ovplyvňujú sťahy srdca, acetylcholín vplývajúci na udržiavanú pozornosť a dopamín ovplyvňujúci učenie v mozgu vychádzajúce z odmien [48, 49, 50].